Celková veľkosť 25-tisícového zboru SBS by ani s porovnaním s menšou armádou (17 500) alebo zhruba rovnako početnou políciou, by nemusela byť rovno problémom.
Lenže v slovenských reáliách historická skúsenosť predsa len zakladá potrebu dôslednej ostražitosti.
Najmä, keď každý desiaty esbéeskár pracuje pre Bonul Miroslava Bödöra. Toho Bödöra, ktorý na štátnych zákazkách zarába státisíce, na ktorého večierkoch rečnil Robert Fico, v ktorého spriaznenom hoteli chodil na rokovania Marián Kočner.

Za tie roky sa niektoré SBS (Bonul) až tak veľmi nezmenili. Už však nevypaľujú krčmy a prevádzky v centrách slovenských miest pod taktovkou dvorných mafiánov Mečiarovho režimu.
Ficov režim išiel ďalej, umožnil im stať sa previazanou súčasťou štátu, keď ľudia na čele Bonulu, policajný prezident, minister vnútra, predseda vlády či minister hospodárstva, sú tá istá partička, kamaráti.
Tento status posvätil štempľom akéhosi nástroja hospodárskej mobilizácie, čím mu vlastne s požehnaním štátu opäť umožnil vypaľovanie, už nie krčiem, ale konkurencie či iných firiem.
A v tomto momente je už dobré varovať pred existenciou takejto súkromnej armády.