Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
O pár dní, v polovici septembra, uplynie desať rokov od pádu Lehman Brothers, ktorý spustil globálnu finančnú a ekonomickú krízu 2008 – 2009. Kam sme sa odvtedy dostali a prečo a čo sa dá očakávať do budúcnosti?
Globálna ekonomika znovu rastie, aj keď pomalšie ako pred krízou, ale v posledných rokoch nie sú tempá rastu v USA a EÚ zlé. Problém je však v tom, že kríza bola odvrátená a vyriešená takým spôsobom, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou zarába na ešte väčší problém, akého sme boli svedkami pred desiatimi rokmi.
Ide najmä o efekty a dôsledky expanzívnej menovej a fiškálnej politiky, ktorá zjednodušene a zrozumiteľnejšie povedané neznamená nič iné než expanziu života na dlh a na úkor budúcnosti.
Akú liečbu nasadili
Po páde Lehman Brothers pred desiatimi rokmi zamrzli globálne finančné toky, pretože zlých, rizikových úverov a iných toxických finančných produktov bolo nesmierne veľa a veritelia sa obávali krachu svojich dlžníkov.
Peňažné toky sa zastavili, čo vytvorilo akútnu hrozbu hlbokej a dlhej recesie, podobne ako to bolo počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 – 1933. V tejto situácii americká vláda a centrálna banka (FED) nasledovaná inými vládami a centrálnymi bankami zvolila správnu a účinnú politiku fiškálnej, najmä však menovej expanzie.
Inými slovami, vlády a ich centrálne banky pumpovali do ekonomiky peniaze, aby zabránili zamrznutiu finančných tokov. To by totiž znamenalo, že by skrachovali nielen nesolventné podniky, ale aj v zásade zdravé, ktoré by sa dostali v dôsledku nedostatku likvidity do neriešiteľných problémov.
