Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Kým my sme si pripomínali výročie okupácie z roku 1968, v Taliansku prebiehala ďalšia utečenecká dráma.
Loď talianskej pobrežnej stráže Diciotti už 15. augusta zachránila vo vodách Stredozemného mora 190 ľudí, no nemala kde zakotviť. Po tom, čo 13 ľudí muselo byť urýchlene hospitalizovaných, povolilo Taliansko lodi zakotviť v prístave v sicílskej Katánii, no ľudia z paluby nemohli vystúpiť.

Taliansky minister vnútra Matteo Salvini podmieňoval ich vystúpenie dohodou o ich rozdelení medzi štáty Únie, v opačnom prípade dokonca hrozil poslaním lode do Líbye. Nakoniec sa o ľudí postarajú Albánsko, Írsko a talianska katolícka cirkev a v nedeľu tak mohli všetci z lode vystúpiť na pevninu.
Medzitým však talianska prokuratúra začala trestné stíhanie vo veci ich nezákonného zadržiavania, ktoré sa môže dotknúť aj ministra vnútra Salviniho.
Nemali by sme totiž zabúdať, že v tomto prípade išlo (tak ako aj v ostatných) o ľudí. Títo zachránení ľudia sa nachádzali na talianskej lodi a pod talianskou mocou, ktorá ich prinútila zostať na lodi proti ich vôli a zjavne bez akéhokoľvek rozhodnutia.
K tomu prirátajme to, že toto nútené zotrvanie na lodi, ktorá sa pre nich zmenila na väznicu, bolo Talianskom použité ako nástroj vydierania, ktorým chceli vynútiť súhlas ostatných členských štátov Únie s ich prerozdelením.