Dlho sme si mysleli, že postavenie Rómov vo vylúčených komunitách či bezdomovcov sú výhradne negatívnymi javmi, ale počas migračnej krízy ako keby sme ich našli.
Rómov firmy nechcú, veľmi nepomáha ani štát Čítajte Keď sa od nás niekto dožadoval solidarity, hrdo sme sa mohli pochváliť, že si predsa nevieme rady ani s vlastnými Rómami a okrem toho máme aj bezdomovcov, je teda logické, že natiahnutá mohamedánska ruka u nás skyvu chleba nenahmatá.
Zalamovanie rukami nad osudom Rómov a bezdomovcov by bolo veľmi dojemné, keby bolo úprimné a nie alibistickou výhovorkou v duchu „sami máme málo!“. Spoznalo by sa to podľa toho, že by sme sa zaujímali, čo sa dá robiť s nízko kvalifikovanými ľuďmi na okraji spoločnosti.
Slovenský príbeh je však celkom iný. Naše mestá v mene občanov napospol vymýšľajú , ako bezdomovcov vyhnať niekam, kde ich nebude vidno. Pri Rómoch vo vylúčených spoločenstvách nám prekáža, že nechodia do školy, neštudujú a nepracujú – zároveň však nechceme, aby s nami študovali alebo pracovali.
