totiž vidí zložitosti (zatiaľ) najmä všade inde ako v domácej realite - čo neznamená nič iné ako to, že zjednodušeným videním sa podľa neho vyznačuje zahraničie a opozícia a médiá. (Ktoré podľa pána ministra nevidia množstvo pozitívneho, čo sa na Slovensku udialo, a všímajú si hlavne isté zložitosti, aké sprevádzajú slovenský transformačný proces. Tu by som rád podotkol, že podobným procesom prechádzajú aj naši susedia vo V4, a kým v niektorých pozitívach s nimi stačíme držať krok, v negatívnych prejavoch a činoch jasne vedieme o niekoľko konských hláv.)
Na to, že pán minister je už nemálo rokov kariérnym diplomatom (a nie sociológom, napríklad) a musí mať teda dosť skúseností s prácou s informáciami a ich zdrojmi, je dosť prekvapujúce, že takto de facto podceňuje prácu ostatných ministerstiev zahraničných vecí a diplomatických služieb s vlastnými informáciami. V tejto súvislosti sa nedá nepripomenúť poznanie odchádzajúceho ministra J. Schenka, ktoré však zverejnil až po svojom odvolaní, keď príčiny neúspechov alebo problémov pri integračných cieľoch Slovenska videl skôr v iných rezortoch ako v MZV. Ak by sa nový minister - hovoriaci o kontinuite MZV z hľadiska integrácie SR do NATO a EÚ - zamyslel nad týmto konštatovaním a našiel jeho racionálne jadro, možno by bol ušetrený sklamaní, aké ho v tomto poste pri plnení strategického integračného cieľa Slovenska očakávajú (čo by však znamenalo, že nebude ušetrený sporov a konfliktov so svojimi vládnymi kolegami, toho najvyššieho vôbec nevynímajúc).
