Autor je docentom Astonovho centra pre Európu na Aston University v britskom Birminghame.
Britská vláda má problém prísť s realistickou víziou vzťahov s Európskou úniou po brexite. Dlho očakávaná biela kniha zverejnená v júli, ktorá mala predstavovať názorový konsenzus v rámci vlády, viedla k odstúpeniu dvoch kľúčových ministrov.
Tvrdí zástancovia brexitu vo vládnucej Konzervatívnej strane argumentovali, že tento návrh by viedol k tomu, že Veľká Británia by sa stala vazalom Únie. Na druhej strane podľa proeurópskych politikov nebol návrh dosť dôrazný pri minimalizácii negatívnych vplyvov brexitu.
Biela kniha tiež vyvolala len vlažný ohlas EÚ a bruselskí predstavitelia neformálne naznačili, že mnohé z jej návrhov sú možno neuskutočniteľné.
Biela kniha rozkoly v rámci Konzervatívnej strany nevyriešila, skôr ich prehĺbila. Parlamentné a mediálne boje po jej zverejnení jasne ukázali, že v parlamente sa nenájde väčšina pre žiadnu dohodu o brexite, ktorú vláda vyrokuje.
Ak parlament neschváli konečnú dohodu, Veľká Británia zrejme vypadne z Únie bez akejkoľvek dohody. Následne zintenzívnela kampaň za konanie druhého referenda – z iniciatívy radových voličov a opozičných politikov.
Stredoeurópsky uhol pohľadu
Čo to všetko znamená pre krajiny visegrádskej skupiny? Pre zodpovedanie tejto otázky je rozumné pozrieť sa na záujmy, aké má táto skupina vo všeobecnosti voči brexitovej dohode Únie s Britániou.
“Veľká Británia má relatívne len máločo ponúknuť za akúkoľvek zmenu postoja stredoeurópskych štátov. Štiepiť jednotný postoj Únie sa im teda neoplatí.
„
Dve najzásadnejšie témy pre V4 - práva jej občanov žijúcich vo Veľkej Británii a finančné záväzky tejto krajiny - sa vyriešili v prvej fáze rokovaní v decembri 2017. Všetky štyri krajiny (Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko) vyjadrili spokojnosť s výsledkom.
Ich občania budú smieť zostať v Británii aj po brexite a táto si splní záväzky pre súčasný rozpočtový cyklus EÚ, ktorý sa končí v roku 2020.
Druhá fáza rokovaní, ktorá práve prebieha, sa sústreďuje na budúci obchodný vzťah medzi Britániou a Úniou. Prístup na britský trh má pre Visegrádsku štvorku rôznorodý význam, ale vo všeobecnosti všetci jej členovia považujú Veľkú Britániu za dôležitého obchodného partnera.
Krajina je druhou najdôležitejšou vývoznou lokalitou pre poľské tovary po Nemecku a je medzi piatimi najdôležitejšími v Česku a na Slovensku, hoci v Maďarsku je až na deviatom mieste. Všetky krajiny V4 však s ňou majú výraznú kladnú obchodnú bilanciu.
Hoci hodnota obchodu so službami je nižšia ako pri tovaroch, Veľká Británia je stále tretím najdôležitejším partnerom pre všetky členské štáty s výnimkou Slovenska, pre ktoré sa neobjavuje ani v prvej desiatke. Preto je pre V4 dôležité zaistiť prístup na britský trh aj pre tovary, aj pre služby – a tak by pre ne bolo ideálnou možnosťou udržať Veľkú Britániu na jednotnom trhu Únie.
Biela kniha britskej vlády navrhuje colnú úniu a regulačné zjednotenie s EÚ pre tovarový obchod, čo by znamenalo, že pre Visegrádsku štvorku sa v prístupe na trh zmení len málo.
Prístup k službám by sa však veľmi skomplikoval, keďže v tejto oblasti by si Británia uchovala väčšiu regulačnú voľnosť. Zvlášť tvrdo by to dopadlo na Maďarsko, lebo okolo osem percent jeho vývozu v službách pripadá na Veľkú Britániu vrátane veľkého objemu obchodných služieb.
EÚ zaujala postoj, že Británia si musí vybrať z jej existujúcich modelov pre vzťahy s tretími krajinami. Dala jasne najavo, že pre Britániu nevymyslí žiadne zvláštne partnerstvo, ktoré by symbolizovalo vyjedanie čerešničiek z koláča: záväzky a pravidlá jednotného trhu sú súčasťou jedného balíčka a Británia si nemôže vyberať tie, ktoré považuje za výhodné. Podľa niektorých náznakov vidí Brusel časti novej bielej knihy ako takéto vyberanie čerešničiek.
Visegrád sa neodštiepi
Štáty visegrádskej skupiny sa doposiaľ neodtrhli od spoločného stanoviska Únie, zostáva jednotné. Britská vláda sa však pokúša narušiť túto jednotu bilaterálnou angažovanosťou s jednotlivými členskými štátmi.
Zdá sa mimoriadne optimistická hlavne ohľadom vyhliadok získať na svoju stranu Poľsko a Maďarsko – obe krajiny vnímané v EÚ ako problémové. V decembri 2017 dokonca podpísala bilaterálnu obrannú spoluprácu s Poľskom. (Francúzsko je inak jedinou európskou krajinou, s ktorou má takúto dohodu.)
No doteraz bolo toto úsilie márne: štáty V4 sa evidentne poučili z prvej fázy rokovaní, že jednota sa vypláca. Maďarsko a Poľsko – možno majúc na pamäti rokovania o rozpočtovom cykle Únie po roku 2020 – si asi nebudú chcieť ešte viac znepriateliť EÚ a „čistých platcov“ medzi členskými štátmi ako napríklad Nemecko – z obáv pred stratou štrukturálneho financovania.
Veľká Británia má relatívne len máločo ponúknuť za akúkoľvek zmenu postoja týchto stredoeurópskych štátov.
Milión Poliakov
Nasledujúce mesiace však môžu ešte viac preveriť jednotu EÚ. Možnosť brexitu bez akejkoľvek dohody je čoraz reálnejšia a britská vláda ju považuje za poslednú potenciálnu vyjednávaciu kartu, hoci samovražednú.
Krajiny V4 majú silný záujem odvrátiť takýto brexit. Sú náznaky, že v prípade brexitu bez dohody Veľká Británia nemusí dodržať dohodu o právach občanov a finančných príspevkoch z prvej fázy rokovaní.
Občania V4 by tak prišli o právo ostať v Británii a súčasný rozpočet Únie by tiež bolo treba prekopať.
Hoci niektoré visegrádske štáty majú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a politici vyhlasujú, že privítajú návrat svojich občanov, ich masový exodus by spôsobil obrovské otrasy a tieseň. Hlavne Poľsko sa hlasno ozýva na túto tému a uprednostňuje práva občanov viac než ostatní členovia V4, keďže v Británii žije zhruba milión Poliakov.
V tomto štádiu je nejasné, ako ďaleko zájde visegrádska skupina pri ochrane práv svojich občanov – a to nie sú jediní postihnutí. No V4 by mala naďalej podporovať spoločné vyjednávacie stanovisko Únie. Poskytnúť Británii zvláštnu dohodu by mohlo mať ničivé dôsledky pre budúcnosť EÚ, keďže ostatné štáty – aj členské, aj nečlenské – sa na to môžu začať odvolávať ako na precedens.
Veľká Británia je v slabšej pozícii, lebo brexit bez dohody by jej uškodil oveľa viac než Únii. Možno väčšia pružnosť pri načasovaní a termínoch je jediná oblasť, kde by V4 a EÚ mohli byť otvorenejšie.
Britská vláda evidentne potrebuje viac času, aby si vyriešila postoj v otázke brexitu. Možno treba nové voľby alebo druhé referendum, aby celá krajina dosiahla súhlasnejší postoj. Oboje by bolo zložité pri momentálnom rozvrhu, podľa ktorého členstvo Veľkej Británie v Únii automaticky zanikne 29. marca 2019.
Svetlá stránka
A napokon existujú dôvody, prečo by V4 mala byť – prinajmenšom z ekonomického hľadiska – menej znepokojená vplyvom, aký na ňu bude mať brexit. Väčšina ich obchodu s Britániou sa totiž deje na poli subdodávok. Po brexite sa tento obchod so subdodávkami presmeruje a časť sa presťahuje z Británie do krajín ako Írsko, Francúzsko alebo dokonca členské štáty V4.
Celkový objem vývozov z Visegrádskej štvorky preto možno ostane nezmenený – len sa presmerujú do iných štátov než do Británie.
Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.
Autor: Balázs Szent-Iványi
