Na rozdiel od výročí bližších na časovej osi, SNP je ten z významných dní štátu, ktorý oslavujú všetci najvyšší ústavní činitelia. Najmä rečami na pamätných miestach, čo bol aj dnešný prípad.
Aj keď panuje celkom silný pocit, že o vysokú reputáciu Povstania v Smere a SNS sa zaslúžil najmä bývalý režim, ktorý od 29. augusta odovzdal svoju legitimitu.

Za pozíciu, ktorú zaujal, však jedno pekné slovo Dankovi náleží.
Totiž v strane, ktorej predsedá, SNP nie je záležitosťou zďaleka čiernobiela. Trebárs už aj historik – podpredseda by vedel čo-to porozprávať... Výzva „stavajme striktnú hranicu medzi fašizmus, nacionalizmus a národovectvo“, je preto od Danka až príliš ambiciózna.
Tá hranica je viac tekutá ako striktná práveže (aj) v SNS, ešte i keď platí, že ako rozhranie medzi ním a Kotlebom je celkom ostrá.
Menej oslavná na Dankovi je jeho schopnosť odkloniť sa od obsahu dňa, čo tentoraz korunoval radou, aby sme sa tešili stretnutiu Trumpa s Putinom. To naozaj k SNP treba?