Autor je politológ a hovorca ZMOS
Rovnosť šancí je jedným z predpokladov slobodnej volebnej súťaže. Iba rešpektovanie pravidiel a rovnaká štartovacia čiara dokážu generovať skutočných víťazov.
Čo však s tými, ktorí sa v komunálnych voľbách uchádzajú o richtársku stoličku aj o miesto v poslaneckej lavici?
Zákon o obecnom zriadení neumožňuje spájanie mandátu starostu s obecným poslancom. Dokonca to súvisí s nezlučiteľnosťou funkcií, ktorej porušenie znamená následnú stratu mandátu. Napriek tomu to neraz kandidátom nebráni v snahe za volenou funkciou v samospráve.
Hlavné je, mať navrch v porovnaní s ostatnými súpermi. A každý priestor na zviditeľnenie v predvolebnej kampani je dobrý. Veď až po voľbách sa ukáže, do akej miery to pomohlo očakávanému cieľu.
Dvojjediní kandidáti
Po voľbách možno očakávať, že dvojjediný kandidáti v prípade volebného neúspechu nemajú dilemu, pre ktorý mandát sa rozhodnúť.
“Súťaž, v ktorej existuje dvojaký meter, síce generuje víťazov, ale nie je férová.
„
V prípade zvolenia do jednej z funkcií za nich rozhodli voliči a ak budú úspešní na kandidátnej listine poslancov aj starostov súčasne, zrejme sa rozhodnú pre mandát starostu.
Pravdou však je, že dvojkandidatúrou si v porovnaní so súpermi uchádzajúcimi sa výlučne o mandát poslanca vydobyli výhodnejšiu štartovaciu pozíciu.
Venuje sa im väčšia pozornosť, čím majú navrch medzi ostatnými poslaneckými kandidátmi. Teda tými, s ktorými súperia v rovnaký deň, o rovnakú dôveru, ale na inom ihrisku.
