Udalosť týždňa
Jeden z najvýznamnejších politikov USA posledných 50-70 rokov, takmer v kategórii Johna F.Kennedyho a Ronalda Reagana (ktorého konzervatívnej revolúcie bol sám protagonistom). Nekrológy plné – zaslúžených – superlatívov vyzdvihli symboliku rakoviny, podľahnutie ktorej je akoby metaforou porážky (odchodu, vyprázdnenia priestoru) toho spôsobu robenia politiky, ktorý bol vlastný McCainovi.
Do uvoľneného priestoru sa natláčajú populisti, ktorých čelného predstaviteľa Trumpa si McCain explicitne neželal na pohrebe. Bush mladší a Obama ako smútoční rečníci zvečnili význam zosnulého, a opäť symbolicky, keďže McCain premosťoval až do posledného dychu totálne polarizovanú US politiku.
Udalosť II
Chemnitz.
Vlna demonštrácií a násilností, ktorú vyvolala vražda „bieleho“ Nemca prisťahovalcami, je zatiaľ najvypuklejšie memento, že diskusie a sociálne siete nie sú konečnou pre protimigračné emócie.
Akademickú dišputu, že ktoré násilie je väčšia hrozba – prisťahovalecké alebo extrémistické – Chemnitz nerozotne, len podčiarkuje, že vzájomná previazanosť, resp. závislosť oboch násilí tendruje prerásť do špirály. Navyše, únik zo spisu dokladuje, že súčasťou problému sú v Nemecku aj orgány štátu.
Podcenená udalosť
Koalícia Salvini – Orbán.
Už taký „detail“, že maďarský premiér obišiel svojho prirodzeného partnera Conteho, a v Miláne – čo je dúpä Ligy – sa stretol s ministrom vnútra, je jasným náznakom, že ich „summit“ si zaslúži hlbšiu interpretáciu ako banálne „spojenectvo nacionalistov (ktorému neustúpim)“ (Macron).
