Autor je učiteľ a spisovateľ
Odoberáte Týždeň, papierové vydanie, roky ho čítate pri raňajkách a hoci sa vám už dlhší čas zdá, že je v ňom toho čoraz menej, nestrácate trpezlivosť, podporujete predsa kvalitu a tej veľa nebýva, redakcia navyše utrpela vážne straty, niečo odišlo do Postoja, zomrel Juraj Kušnierik a teraz takmer aj Martin Mojžiš, no a práve on, napriek tomu, že svojský humor jeho inak vecných, presne naformulovaných článkov vás k časopisu pútal asi najviac, akoby sa rozhodol zasadiť vám rozhodujúci úder.
Aby sme boli presní, nič také sa nestalo. Mojžiš nikomu nijaký úder nezasadil, opäť napísal len to, čo si myslí. Ani v minulosti ste jeho postrehy nevnímali nekriticky, mal podobný problém ako vy, nešetril iróniou a občas to prepálil, ale v kontexte udalostí, a najmä toho, že od nikoho na svete nemožno očakávať neustálu dokonalosť v napĺňaní cudzích očakávaní, bolo ľahké nad jemnými prešľapmi prižmúriť oko.
Vyloženú hlúposť dokážu múdri ľudia vyprodukovať len veľmi ťažko a Mojžiš nič také neurobil ani teraz. Keby sa v istom duchu – hurá, Kiska zakladá stranu, konečne bude koho voliť bez nutkania vracať – nenieslo celé číslo Týždňa, možno by ste si tú vetu ani nevšimli.
