O ohrození

a Hudeca a jeho hovorkyne Podhradskej, je dôvodné predpokladať, že premiérove informácie pochádzajú práve z tohto zdroja. "Činohra nemala šesť mesiacov žiadneho šéfa," povedal V. Mečiar. Na základe čoho potom 22. 7. 1996 minister Hudec odvolal Petra Mikulíka - ako doslova píše vo svojom liste - z funkcie umeleckého šéfa Činohry SND? Ďalej pán premiér hovorí: "V okamihu, keď sa začala po šiestich mesiacoch črtať osoba šéfa..." Ľubomír Paulovič však na aktíve 4. 7. 1996 potvrdil, že ministerstvo s ním rokovalo už v septembri 1995. O zmätkovosti riaditeľského dekrétu, ktorý bol Mikulíkovi predložený v marci a keby ho Mikulík prijal, ocitla by sa viac ako polovica zamestnancov Činohry SND bez riaditeľa - o tom takisto nepadlo v premiérovom vyjadrení ani slovo (rovnako ako v júlovom televíznom rozhovore Hudeca s Paulovičom a vo vyjadreniach pani Podhradskej). Pán premiér toto všetko, pravdaže, nemusí vedieť a ak tvrdí, čo tvrdí, dostáva zrejme od kohosi zámerne nepresné informácie. V závere vyslovil pán premiér zopár slov aj na moju adresu: "Netreba si myslieť, že sa rúca kultúra, keď sa cíti Martin Porubjak ohrozený, hoci sa mu nič nestalo za chyby, ktorých sa dopustil v rokoch 1991-1992 vo vláde SR." Po prvé, osobne sa vôbec necítim ohrozený, ale tak ako ostatní moji kolegovia som presvedčený, že je ohrozené divadlo. K záveru citovaného výroku môžem povedať len jediné: po nástupe k moci na jeseň 1992 Vladimír Mečiar Čarnogurského vládu kriminalizoval podobne, ako dnes jeho minister kultúry kriminalizuje vedenie SND. Vladimír Mečiar sa vtedy zastrájal, že vydá o (zlo) činnosti Čarnogurského vlády "Bielu knihu". Dodnes ju nevydal. Nebolo totiž o čom.