Autorka je oznamovateľka korupcie, pôsobí v Transparency International Slovakia
Predsedníctvu som vlastne zasvätila tri roky. Najskôr ako zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí zodpovedná za kultúrnu prezentáciu, potom som pátrala po dôvodoch predražovania, a napokon ako zamestnankyňa Transparency.
Z úradníčky sa stala aktivistka, trochu nečakane a neplánovane.
Prehovoriť v kauze predsedníctva bola pre mňa skôr otázka slobody ako odvahy. Slobody myslieť, konať, rozhodovať sa, slobody svedomia. Ak nemáme tú, žijeme v totalite – minimálne mentálnej.
Teraz je však čas stiahnuť sa a reflektovať na to, čo sa stalo, čo to zmenilo. V tichosti, osamote, bez reflektorov. Získať odstup, pozrieť sa na veci z inej perspektívy a ísť ďalej.
Cítila som oporu
Tri roky pri mne stál a podporoval ma kolega a kamarát Palo Szalai – sedeli sme v jednej kancelárii, spolu sme sa rozhodli odísť, podarilo sa nám udržať kontakt aj po odchode a spolu sme sa rozhodli ísť za Transparency.
Za to, že sa naše životy po zverejnení podozrení nerozpadli na kúsky, vďačíme viacerým okolnostiam. Určite skvelému vzdelaniu, ktoré sme obaja dostali, zdravým medziľudským vzťahom, s priateľmi, v rodine, sebavedomiu, že môžeme robiť niečo lepšie, ako pomáhať niekomu podvádzať.
Najmä však to, že sme sa spojili – najskôr Pavol a ja, potom s Transparency, a neskôr sa na našu stranu pridávala verejnosť a podporovatelia, podnikatelia, ktorí nám ponúkli prácu, právnici, ktorí nás chceli zastupovať, študenti a mnoho ďalších.
