Pri pohľade na Zemana sa s dobrou správou, že Andrej Kiska neodíde z politiky, páruje silný pocit nenaplnenosti.
Čo všetko mohlo byť na Slovensku inak, keby z prezidentskej funkcie vyžmýkal aspoň zlomok toho čo kolega v Prahe?
Tam z Hradu práve oznámili, že Miroslav Poche ministrom zahraničia nebude. Podstatné nie je, kto je Poche, ale že ide o pokračovanie prezidentského „nie“ nominácii ČSSD, ktoré trvá už mesiace.
Aj keď sa strany koalície uzniesli, že si nebudú „kádrovať“ kandidátov, Zemana cez víkend podporil aj premiér.
Takéto bezbrehé ustupovanie hlave štátu sa deje pri totožnom znení toho článku ústavy, ktorý si na Slovensku Kiska a jeho štáb vyložili – zrejme správne – tak, že po Rážovi už nemôžu ďalej zdržiavať a nevymenovať. Konkrétne Sakovú (po intermezze s Druckerom), výhrady proti ktorej sa v celom formáte potvrdzujú.
