Visegrádsky ideologický front neprázdninoval. Napríklad Poliaci sa pokúsili postaviť vo Viedni sochu Jánovi III. Sobieskemu.
Poslanec vládnej strany PiS Dominik Tarczyński sa rozčúlil nad zamietavým stanoviskom od mesta. Vraj keby nebolo poľského kráľa, ktorý v roku 1683 porazil osmanské vojská, „celá Európa by dnes hovorila po arabsky“.

Malichernosť, že Osmani nehovorili po arabsky, teraz nechajme milosrdne bokom.
Dôležitejšie je, ako sa poslanec týmto výrokom odkopal. Že jeho vláda si priala postaviť sochu ani nie tak historickému kráľovi, ako svojej vlastnej politike.
Kto to hneď nepostrehol, pre toho poslanec doplnil ešte dodatočné vysvetlenie. Vraj Viedeň má byť vďačná, lebo Poliaci ju ochránili pred moslimskými šíkmi a sú pripravení tak urobiť aj v nasledujúcich voľbách do europarlamentu (2019).
Reči o tom, ako sú vládne strany PiS a Fidesz potomkami bojovníkov pri Viedni – u nás sa k tomuto rodokmeňu hlásia kotlebovci –, sú zo žánru fantasy. Orbánov mozgový trust kedysi vyhútal pripodobnenie súčasných prisťahovaleckých vĺn z Blízkeho východu k tureckým vpádom.
Maďarský premiér si hneď aj pridelil úlohu hrdinského veľmoža brániaceho kresťanskú Európu – Viktora Draculu – a poľská vláda sa k tejto sugescii ochotne prihlásila.