Autor je vojnový spravodajca a šéf pobočky AFP v Libanone
Bol som na reportážnej ceste na severe Iraku v meste Mosul, v bývalom hlavnom meste skupiny Islamský štát.
Mojím poslaním bolo napísať reportáž o deťoch, ktoré sa po troch rokoch vracali do školy, ktorú džihádisti zatvorili.
Rozmýšľal som, ako najlepšie opísať radosť detí, ktoré konečne mohli opäť zasadnúť do zakázaných školských lavíc v zdevastovanom meste.
Pred návratom do Bagdadu som sedel v reštaurácii s fotoreportérom, kameramanom a vodičom AFP a na notebooku som si čítal článok o európskej debate o autorských právach a o plánoch na ich uplatňovanie na tlač. Zaujalo ma to, ale nešokovalo.
Predtým som päť rokov cestoval naprieč vojnou otriasanou Sýriou, kde som viackrát len tesne unikol guľkám snajperov a nábojom skúsených strelcov.
Do Iraku som prišiel tretíkrát od americkej invázie v roku 2003.
Viac hrozieb, menej reportérov
Za viac ako 40 rokov novinárčiny som pozoroval neustále ubúdanie reportérov popri ustavične sa zvyšujúcich hrozbách. Stali sme sa terčmi útokov a naše reportážne misie stáli čoraz viac peňazí.
Dávno sú preč časy, keď som mohol vyraziť na bojisko v bunde alebo košeli s preukazom vo vrecku, sprevádzaný fotoreportérom alebo kameramanom.
Teraz potrebujem nepriestrelnú vestu, obrnené auto, občas aj ochranku a poistenie. Kto to všetko zaplatí? Ide o obrovské sumy, ktorú musia hradiť redakcie.
