Keďže Smer je strana, ktorá „nieže chce, ale máme povinnosť, postaviť prezidentského kandidáta“ (Fico), prekvapiť nedokázalo, že z výberu, ktorý bežal celé leto, čosi vyliezlo. Odvčera má svojho kandidáta aspoň predseda.

Skutočnosť, že meno drží v utajení, rešpektuje formalitu, že pred médiami nech „oficiálne“ počujú to meno orgány strany. Tajnostkárstvo však hneď aj k predpovedi, že Fico zvýšil predpoklady, aby trvanie na kandidátovi Smer poriadne mrzelo.
Jeden pohľad na český breh, kde svojho človeka do priamej voľby nenominovala ani jedna parlamentná strana, stačí na spochybnenie Ficovej „povinnosti“. Zvlášť v situácii historickej porážky pred štyrmi rokmi – najmä Fico má príbeh zaiste v pamäti – by vzdanie sa vlastného kandidáta mohlo byť celkom rozumným exitom pred hrozbou ďalšej blamáže.