Graham Allison, Osudová past, preložil Martin Pokorný, Prostor 2018
Americký politológ a špecialista v oblasti jadrových zbraní a terorizmu Graham Allison nie je striktný akademik. Absolvent Oxfordu a Harvardu sa ako konzultant amerického ministerstva obrany stihol dotknúť politickej praxe. Následky sú zrejmé: uznáva len realitu a neočakáva, že svet sa bude riadiť krásnymi myšlienkami.
Ani vtedy nie, ak sú tie myšlienky americké, to sa však od Allisona čakať nedá.
Autor Osudovej pasce sa nechal inšpirovať starogréckym autorom. Dejepisec Thukydides bol pri opise vojny, ktorá priniesla pred dva a pol tisíca rokmi skazu obom mestským štátom antického Grécka, lakonický a presný: „Vzostup Atén a strach prebudený v Sparte, urobili z vojny nevyhnutnosť.“
Thukydidova pasca (tak sa volá aj Allisonov výskumný projekt) sa v dejinách opakoval viacnásobne. Autor s kolegami preskúmali históriu a našli šestnásť prípadov, keď vzostup jednej mocnosti narušil postavenie iného dominantného štátu.
Všeobecne najznámejšou je situácia, keď Nemecko pred sto rokmi otriaslo postavením Veľkej Británie. Výsledkom bola svetová vojna. Len štyri zo skúmaných prípadov sa neskončili vojnou.
Najväčší hráč, aký tu kedy bol
Allison sa sústreďuje na najnovšiu verziu Thukydidovej pasce. Považuje ju za podceňovanú, a pritom tento vývoj radikálne prekreslí budúcnosť. Rozmach Číny má vplyv na pozíciu Spojených štátov aj globálne usporiadanie sveta.
Vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou nie je nevyhnutná. Fatalizmus by mohol uškodiť, ale Peking aj Washington musia zvládnuť naozaj ohromný tektonický tlak, ak chcú zotrvať v mieri.
Dynamika americko-čínskeho súboja naberá na intenzite. Dnes sú príznačne jej aktérmi Donald Trump a Si Ťin-Pching. Napriek osobnostným rozdielom obaja majú ambíciu zaistiť svojej krajine veľkosť. Sú presvedčení, že v tomto procese majú kľúčovú úlohu. Prebudili k životu nacionalistické a populistické hnutia, ktoré majú za cieľ vyčistiť bažiny domácej korupcie.
Čína nie je len ďalší veľký hráč. Singapurský prezident a veľký znalec Číny Li Kuang-jao má v tom jasno: „Toto je najväčší hráč v dejinách sveta.“
Porovnanie ekonomických parametrov z rokov 1980 a 2015 dokáže šokovať aj inak informovaných ľudí. Počas jednej generácie sa krajina, ktorú medzinárodné rebríčky najprv vôbec neregistrovali, vyšvihla na vrchol. Od roku 2008 bol prírastok čínskeho HDP každé dva roky väčší ako celá indická ekonomika.
Americká reakcia je stále vlažná, polovičatá alebo naivná. „Kým Američania diskutujú o tom, či majú menej došľapovať na ľavú nohu (Stredný východ) a silnejšie na pravú (Ázia), medzitým Čína rastie a rastie – trikrát rýchlejšie ako USA.“
Čína v rozmedzí hodín robí to, čo v Spojených štátoch zaberie roky. Nejde iba o mosty, mrakodrapy, rýchlovlaky a úspech luxusných výrobkov. Za 25 rokov Čína pozdvihla viac než pol miliardy ľudí z extrémnej biedy. Ide nepochybne historicky o najväčší skok v prekonaní chudoby.
Napriek imitatívnej ekonomike založenej na kopírovaní a kradnutí cudzích nápadov, si Čína postupne buduje aj povesť samostatného inovátora. A to ešte stále neprišla reč na vojenskú pripravenosť ázijskej veľmoci.
Ríša je len jedna
Dokumentovanie čínskeho úspechu je ohromujúce, ale zaujímavejšia je Allisonova analýza špecifík čínskej mentality. Bez jej pochopenia (a bez ohľadu na sympatie aj jej akceptácii) je nemožné vyhnúť sa osudovej pasci.
