Autor je politológ a arabista
Vyhlásenie výnimočného stavu v hlavnom meste Tripolis verejnosti pripomenulo, že Líbya sa už roky zmieta v permanentnej kríze.
Na mnohých miestach prakticky od roku 2011 prebiehajú boje medzi rôznymi milíciami a polooficiálna vláda v Tripolise nemá pod kontrolou väčšinu územia tejto severoafrickej krajiny.
Neprehľadnú situáciu dokresľuje fakt, že posledné boje v Tripolise vypukli medzi ozbrojenými frakciami podporujúcimi tú istú vládu.
Prečo Líbyjčania, ktorých zjednotili protesty proti autoritatívnemu režimu Muammara Kaddáfího, teraz nevedia nájsť cestu von z krízy? Prečo tí, ktorí bok po boku bojovali proti Kaddáfího žoldnierom zo stredoafrických krajín, teraz bojujú proti sebe?
Samotná vojna, ktorá viedla k zvrhnutiu režimu v roku 2011, bola iba vyvrcholením politickej, spoločenskej a ekonomickej nespokojnosti obyvateľov. Prečo sa však v nasledujúcich rokoch situácia v krajine neupokojila a nestabilizovala?
Odpoveď nájdeme nahliadnutím do minulosti – na politické formovanie sa líbyjského ľudu.
Dejiny nestability
Nestabilitu dostala táto krajina takpovediac do vienka, pretože vznikla v umelo nakreslených hraniciach bývalej talianskej kolónie Líbya. Podobne ako iné koloniálne mocnosti, aj Taliansko vytvorilo Líbyu podľa imperiálnej zásady „rozdeľuj a panuj“ tak, že pospájalo menšie oblasti s nie jasne formovanými hranicami – Tripolsko, Kyrenajka a Fazzán do jedného celku.
Tým vznikol prvý základ nestability, keďže na týchto územiach nežilo homogénne obyvateľstvo, ale mnoho etník a kmeňov, ktoré mali z hľadiska dejín tejto časti Afriky veľmi málo spoločné.
