Autor je novinár a scenárista
Biomasa (celkové množstvo) hmyzu v Nemecku sa v ostatných rokoch zmenšila o 75 percent. Touto zlovestnou vetou by mohla začať aj dystopická poviedka majstra sci-fi Raya Bradburyho.
Nemeckí vodiči tento fakt postrehli už dávnejšie: predné sklá vozidiel, aj tých najrýchlejších, bývajú po jazde oveľa čistejšie ako voľakedy.
Podaktorí mudrlanti, ako to už býva, údaj vzápätí spochybnili, ale širokú verejnosť táto informácia pozitívne alarmovala. Nielen v Nemecku: inventúru hmyzu sa rozhodli urobiť aj v ďalších krajinách Európy.
Možno ešte viac vzrušila ľudí medzi Rýnom, Dunajom a Labe nasledujúca správa: počas ostatných 40 rokov sa počet „nemeckých“ škovránkov znížil o 90 percent.
Škovránok nie je hocijaký vtáčik. Jeho jasavé švitorenie, trilky, glisandá či staccatá nedokáže (na rozdiel od iných vtákov) napodobniť ani skúsený ornitológ.
Radikálny pokles
“Umelé hnojivá, herbicídy, ale aj nové, geneticky manipulované odrody spôsobili, že porasty sú oveľa hustejšie a vyššie.
„
Koncom 70. rokov hniezdilo v Nemecku desať miliónov párov škovránkov, vlani sotva milión.
Alarmujúci úbytok biomasy hmyzu (pokrmu vtáctva) spôsobila chemizácia poľnohospodárstva. Na čo, okrem úbytku hmyzu, doplatili škovránky?
Tieto vtáčiky zakladajú svoje hniezda na zemi. Najradšej v plytkých priehlbniach medzi trsmi trávy.
Nevyhýbajú sa ani poliam, lány obila sa však v ostatných desaťročiach nápadne zmenili.
Umelé hnojivá, herbicídy, ale aj nové, geneticky manipulované odrody spôsobili, že porasty sú oveľa hustejšie a vyššie.
