Ak sa po Kuciakovi a po unesenom Vietnamcovi tvárime, že diskusia so Smerom na pravo-ľavej osi pokračuje, tak sme len predsedovi skočili na lep. A kritici sa ofrflávaním obedov zadarmo zbytočne nechávajú napasovať do roly tých, čo nechcú pustiť groš ani len tým chudobným deckám.

Že Smer predstavil návrh, na ktorý nebudú mať dosť kuchárok? Načim zjednodušiť príchod na pracovný trh Ukrajinkám a Srbkám, prípadne hovoriť viac o platoch, za ktoré tie ženy rajbú zemiaky a stoja nad hrncami.
Nezaváži ani argument, že priority v školstve sú inde. Oprava internátov, telocviční či obedy zadarmo nie sú bohapustý materializmus v krajine, kde treba reformu. Ale úplne normálna infraštruktúra, ktorá dávno mala byť, aby sme sa mohli o tej reforme baviť.
Keby na túto, ehm, základňu položili národniari – tradiční správcovia rezortu školstva – aspoň obrys odloženého dokumentu Učiace sa Slovensko, bol by to nejaký začiatok. Možno by to nevyzeralo tak, ako by sme si priali, ale bolo by to niečo, čo by sanovalo najväčšie spoločenské škody.