Autor pôsobí v treťom sektore
Môžu za to klimatické zmeny, s tým nič neurobíme, reagoval magistrát na vytopenie čerstvo vynoveného podchodu na bratislavskom Trnavskom mýte, jednom z hlavných dopravných uzlov v meste.
Primátor to ešte doplnil odvážnym tvrdením, že to Bratislava “zvládla”.
Pri pohľade na dianie v ten deň - problémy na urgente najväčšej nemocnice v meste, dva dni odstavené svetlá na veľkých križovatkách, načas znefunkčnené električky, člnkujúci sa Ružinovčania, zatopené podjazdy, skolabovaná doprava aj počas sviatka a napokon ten nešťastný vytopený podchod za štyri milióny - sa neodbytne natíska otázka, ako by to asi vyzeralo, keby to mesto nezvládlo.
Veď nie sme komunisti
Ivo Nesrovnal, toho času dosluhujúci primátor hlavného mesta, zareagoval síce rýchlo, ale v zásade nijako. Vo vysušenom podchode svojimi rečami vymlátil nejakú-tú prázdnu slamu, pokúšajúc sa vyviniť pomocou klišé - referencie na zlých komunistov. Vraj nie sme sovietski inžinieri, ktorí chceli rozkazovať vetru-dažďu.
A keďže nimi nie sme, tak je predsa v poriadku, že prívalovým dažďom nezabránime - veď keby sme im brániť chceli, tak sme komunisti. Jasné, nie?
Sovietski inžinieri naozaj nie sme, no vetru-dažďu v skutočnosti rozkázať dokážeme. Aj keď nie tak, ako by sme si predstavovali. Jedným z dôsledkov našich necitlivých zásahov do planetárneho podnebia sú totiž práve aj častejšie a silnejšie extrémne prejavy počasia. Prívalové dažde rovnako ako suchá či čoraz dlhšie a bežnejšie vlny tepla.
Vetru a dažďu sme už rozkázali
V meniacom sa podnebí sa celkom prirodzene menia aj vzorce počasia. S teplom hromadiacim sa v atmosfére rastie riziko extrémov. A môžeme za to aj my, emisiami, ktoré už bezmála dve storočia bez prestania vypúšťame do ovzdušia. Okolo planéty tak očko za očkom, steh za stehom, pletieme hustú uhlíkovú deku, ktorá nepustí slnečné lúče späť do vesmíru.
