Autor je politológ a hovorca ZMOS
Keby sme kvalitu životného prostredia na Slovensku hodnotili podľa počtu prijatých koncepcií, stratégií, zákonov, smerníc i medzinárodných povinností, mali by sme ju ukážkovú.
Lenže v zime rastie spotreba energie na vykurovanie a v lete na ochladzovanie. A rýchle búrky v priebehu roka zaplavujú ulice, ničia majetok a spôsobujú veľké finančné škody.
Rast spotreby aj výdavkov
Každoročne sa u nás prepisujú teplotné rekordy, pričom v najbližších tridsiatich rokoch by sa Európa mala otepliť až o dva a pol stupňa. Elektrárne hlásia rast spotreby energie počas leta v súvislosti s chladením kancelárií, domov a bytov, pričom poľnohospodári rátajú každé euro, ktoré musia premeniť na vodu v závlahových systémoch.
Medzi rokmi 1994 – 2007 zastavané územie na Slovensku narástlo o 77 percent, presnejšie z 128 463 hektárov na 227 931 hektárov. Škody spôsobené povodňami za posledných desať rokov presiahli 710 miliónov eur.
Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku je na úrovni 12 percent. Akoby sme nevedeli využiť slnko ani vietor. Kašleme na slnečnú i veternú energiu, na dary prírody. Radšej investujeme do betónu, drahých zdrojov elektriny a zvyšovania výdavkov v dôsledku horúčav a na sanáciu škôd po povodniach.
Začiatkom letných prázdnin, po výdatných dažďoch a krupobití na západnom Slovensku, v jednej z poisťovní nahlásili viac ako 150 škôd. O dva týždne neskôr voda podmyla chodníky takmer na celom území Vysokých a Belianskych Tatier. O niekoľko dní následky záplav už odstraňovali ľudia na severe Slovenska. Časti nášho hlavného mesta boli zaplavené na konci školského roka aj na konci letných prázdnin.
Problém nemožno oklieštiť na výkyvy počasia a diskusiu o životnom prostredí vymedziť na to, aký je prijateľný profit zo spracovania komunálnych odpadov či z ťažby uhlia.
