Autorka je sociologička a publicistka
Dobrozdanie znie pekne staromódne. Vlastne už ani neznie, v dnešnej reči sa veľmi nepoužíva. Iba ak v starších prekladoch literatúry z krajín, kde dobrá povesť bola rovnako cenená ako profesijná kvalifikácia. Získať na papieri dobrozdanie od dôveryhodnej osoby bolo nevyhnutné rovnako pre diplomata ako pre slúžku.
Hoci keď dobrozdanie v našom jazyku rozmeníme na drobné, znie akosi poslabšie „zdá sa dobrý“ než „opinion, reference“ alebo „begutachtung“ či „benservito“. Možno preto sme prešli na odporučenie. Zvyčajne sme odporúčali do ctenej pozornosti nejakú osobu.
Postupne sa však vytratila požiadavka na dôveryhodnosť odporúčajúcej osobnosti. Veď nielen pozornosť prestala byť ctená. Jazyk je potvora, nenápadne odhalí aj, čo nechceme. Prezradil, že sme si prestali vážiť všetko možné, napríklad cnosti.
