Stratou súdnosti a sebaovládania hájil niekdajší riaditeľ školy Dve ruky Aleš Štesko svoj stav v čase, keď kľačal na svojom žiakovi a bil ho. Akože pre človeka, ktorý premenil súkromnú školu na sektu, v ktorej dochádza k sexuálnym praktikám žiakov a cvičí sa ruský spôsob boja, by lepšie svedčili aj ďalšie označenia, niekde v spektre psychiatrických diagnóz.

Ale práve strata súdnosti a sebaovládania je typická vo väčšej či menšej miere aj pre ďalších zainteresovaných v prípade Dve ruky.
Ako inak nazvať rozpoloženie rodičov, ktorí sú aj po zverejnení informácií o tom, čo sa za múrmi (či dnes už skôr v maringotke) školy deje, ochotní do takéhoto zariadenia naďalej posielať svoje deti?
Ale tiež sa dá opýtať, či súdnosť nestrácajú aj kompetentné úrady, ktorým neprekáža, že takéto zariadenie stále funguje.
Situácia, ktorú totiž opisuje tých pár rodičov bez straty súdnosti, neznesie žiadne výhovorky, že situácia sa zlepšila (školská inšpekcia) alebo že riešia iba ekonomiku zariadenia (okresný úrad). Dve ruky musia okamžite stratiť možnosť vzdelávať deti.
Veríme, že toľko súdnosti a sebaovládania pre takýto krok sa u zodpovedných nájde.