mitujúci vysokých štátnych funkcionárov, bol autentický. Na strane odporcov vyšetrovania je argument, s ktorým treba bezpochyby súhlasiť: Odpočutie telefonického rozhovoru bolo vykonané nezákonne. Rovnako je pravdou, že politici vládnej koalície horlia za dodržiavanie zákona iba vtedy, ak sa jeho porušovanie obráti proti nim. Ak je však unesený prezidentov syn, vláda si neplní svoju ústavnú povinnosť voči občanovi SR a nežiada susednú krajinu o jeho navrátenie. A aby bol tento krátky výpočet úplný, pripomeňme si, že nezákonné odpočutie a zaznamenanie verbálnych úbohostí v podaní dua Lexa - Hudek majú nepriamo na svedomí obaja menovaní. Nahrávka nemohla byť uskutočnená nikde inde ako na SIS, respektíve ministerstve vnútra. Za ich činnosť, v čase uskutočnenia nahrávky, obaja niesli, a I. Lexa ešte nesie, zodpovednosť.
Vypracovanie expertízy takéhoto záznamu je pre kriminalistov otázkou niekoľkých dní, ak nie hodín. V prípade, že by I. Lexa a Ľ. Hudek boli ochotní poskytnúť pre potreby expertízneho ústavu vzorky svojich hlasov, pripusťme, že celý proces môže trvať dva týždne. Avšak vyšetrovateľka V. Cehláriková štyri mesiace po uverejnení nahrávky tvrdí, že expertíza nie je úplná. Ak má pravdu, potom je na mieste otázka, či nekompletnosť tohto materiálu spôsobuje neexistencia hlasových vzoriek. A ak je pravda aj to, potom je povinnosťou npor. Cehlárikovej, aby hlasové vzorky Lexu a Hudeka zadovážila. V prípade, že to odmietnu, dopustia sa marenia vyšetrovania.
