Žijeme v tekutých, kolísavých časoch, ale nejaké istoty nám predsa len zostali. Napríklad Robert Fico sa vždy napokon pozbiera a začne robiť politiku.
Minulý týždeň sa nám povyhrážal ústavnou krízou pre voľbu ústavných sudcov, cez týždeň si zorganizoval tlačovku o obedoch, v pondelok sa zasa pochválil, že zdvojnásobí vianočné dôchodky, povozil sa na Richardovi Sulíkovi a pohrozil, že bez Smeru na Slovensku vypukne sociálny mor, lebo pravica zruší vlaky zadarmo.
Smer avizuje obedy zadarmo aj pre stredoškolákov a prilepšenie pre dôchodcov Čítajte Človeku aj trochu dvíha kútiky, keď vidí vyhnanca z poslaneckej lavice predstierať veľkolepé plány – raz zavedie strop na dôchodkový vek, potom predstaví prísnu legislatívu, aby obnažil mimovládky a tak ďalej.
Dalo by sa mávnuť rukou, že ide o obyčajné pripomínanie sa v zmysle „Všímajte si ma“, dá sa to však povedať aj inak.
Fico týmto tvorí agendu, sprítomňuje sa na politickej mape, robí zo seba nenahraditeľného aktéra.
Do bodky to isté predvádzal v rokoch 2010 a 2011, keď z opozície rozkladal svoj obľúbený zlepenec.
