Ak niekto do nástupu Slobodných tvrdil, že jednotkou v nudnosti politickej scény je Rakúsko, kde desaťročia platilo, že vo voľbách sa možno mení premiér, ale nie vládne strany, nespravodlivo prehliadal Švédsko.
Niet divu, koho by bavilo sledovať voľby v krajine, kde od roku 1917 vždy vyhrali sociálni demokrati?

Švédsko má za sebou storočnicu prosperity, stabilnej politickej scény s dobrým imidžom na medzinárodnej scéne.
A potom do toho prišli takzvaní Švédski demokrati, podobne ako rakúski Slobodní, strana s nacistickou minulosťou a snahou ponúknuť svoju lepšiu tvár.
Áno, dá sa hovoriť, že viac ako sedemnásť percent hlasov pre otvorene protiimigračnú stranu v tolerantnom Švédsku je príliš veľa.
Áno, ukazuje to, že čoraz väčšia časť už aj švédskej spoločnosti chce hmlisto definovanú zmenu a intelektuálne flirtuje s možnosťou vystúpenia z Európskej únie.