Autor pôsobí v zahraničnopolitickom think-tanku Inštitút ázijských štúdií
Zatiaľ čo na Západe už dosiahlo hnutie #MeToo vrchol, v Číne naďalej naberá na obrátkach.
Séria obvinení zo sexuálneho obťažovania doteraz viedla k pádu viacerých verejne známych osobností. Na druhej strane sa však spontánne hnutie stretáva s prekážkou v podobe prevládajúcich kultúrnych vzorcov a rozpačitým postojom štátu.
Pýcha predchádza pád
Tak ako v prípade Spojených štátov, kde obvinenia zo sexuálneho obťažovania otriasli filmovým priemyslom, aj v Číne sa hnutie #MeToo dotýka vymedzených sfér spoločnosti.
V januári sa na internete objavili prvé svedectva zneužitých študentiek a centrom hnutia sa tak stali univerzitné kampusy.
Nová séria obvinení, ktoré sa vynorili cez leto, sa zasa dotkla médií či neziskových organizácií.
Zakladateľ neziskovej organizácie na pomoc ľudom so žltačkou typu B Lej Čchuang po zverejnení svedectva ženy, ktorú údajne prinútil k sexuálnemu styku, odstúpil z vedenia. K sexuálnemu obťažovaniu sa priznal i známy environmentálny aktivista Feng Jung-feng.
Narušenie obrazu o bezúhonnosti tých, ktorí majú hrať rolu pomyselného svedomia spoločnosti, zavŕšilo obvinenie proti jednému z najvyššie postavených budhistických mníchov v krajine.
Š' Süe-čcheng z pekinského chrámu Lung-čchüan čelí v dôsledku obvinení z obťažovania mníšok vyšetrovaniu.
Problém Západu?
Boj proti sexuálnemu obťažovaniu v Číne však zďaleka nie je jednoduchý. Keď sa prevalil škandál o znásilnení bývalej študentky prestížnej pekinskej univerzity, vedenie sa snažilo celú aféru ututlať. V ďalších prípadoch univerzity konali len po tlaku študentov.
