Že by sme sa mali navzájom viac počúvať, sa stalo obľúbenou frázou politikov z nášho regiónu. Myslia tým, že Západ by mal viac počúvať náš kút Európy, porozumieť našej histórii a motiváciám. A majú pravdu, samozrejme.
Pritom sa však nezvykneme spýtať, či my rozumieme západným krajinám. Alebo sa proti nim iba vyhraňujeme – aj politicky – na základe akejsi internetovej šuškanice.
Vraj sú na pokraji občianskej vojny, lebo sme videli horiace autá v Nantes. Ich spoločenský model zlyháva, počuli sme totiž o no-go zónach. Na uliciach je nebezpečne, čítali sme predsa o teroristických útokoch.
Toto všetko sú čiastkové – veľmi čiastkové, priam homeopatické – pravdy. Ktoré vypovedajú o obavách, strachoch či náladách. A niektoré politické sily tieto hlasy rady zosilňujú, aby mohli viesť taký štýl politiky, ktorý by sa bez hystérie a paniky nepresadil.
Inými slovami, tieto záznamy vypovedajú o stave západných spoločností asi tak, akoby sme stavali obraz Slovenska na vybraných správach a čiernej kronike. Vyzeralo by to takto.
