oydová prehľad demokratických zvyklostí parlamentu, ktorý vedie. Našinec si už stihol zvyknúť na to, že v NR SR sa hovorí iba o tom, čo vyhovuje vládnej koalícii. Ak aj opozícia vyjadrí nesúhlas s vládnou politikou, je označená za protislovenskú - miestami za protištátnu. Madam Boothroydová však referovala, že v Británii "opozícia uznáva právo vlády vládnuť, vláda uznáva právo opozícii oponovať. (...) Ak opozícia hlasuje proti politike vlády, nie je v tom nijaká nelojálnosť."
Takáto samozrejmosť sa v našich pomeroch javí ako citát z politického románu tretieho tisícročia. Ibaže pani predsedníčka povedala, že "každú sezónu je dvadsať zasadacích dní k dispozícii opozičným stranám, z tohto tri menším stranám, a samy si môžu zvoliť, o čom bude rozprava". Nehovoriac o tom, že ôsmim zo sedemnástich vybraných výborov parlamentu predsedajú poslanci opozície. Táto prax je vecou nepísanej dohody, platiacej bez ohľadu na to, či sú pri moci toryovci alebo socialisti. Ak chce na Slovensku opozícia určiť, o čom sa bude v parlamente diskutovať, musí si procedurálnym spôsobom vymôcť mimoriadnu schôdzu, ktorú koalícia skráti ukončením rozpravy na povinné minimum.
