Kým u nás sa riešilo, či sa hlasovaním o právnom štáte v Maďarsku nemáme cítiť aj my nejako dotknutí, Francúzi – rozprava sa diala v Štrasburgu – písali o Orbánovej arogantnej reči a zlých spôsoboch (prišiel neskoro). Úplne v tieni tak zostal neborák Juncker, ktorý rečnil o deň neskôr.
Ten prišiel načas, starosvetsky sa pričesal hrebeňom zo zadného vrecka a predniesol odpočet práce Komisie za tento rok. Načrtol už odkaz svojho predsedania na čele Únie, o osem mesiacov sú eurovoľby.
Juncker: Musíme ukázať solidaritu, ak chceme zachovať Schengen Čítajte Tak, ako nemal šťastie na pozornosť tlače, bude sa jeho meno spájať s odznievajúcou finančnou krízou, s Gréckom, brexitom a migračnou krízou. Každá z tém povzbudila tábor kritikov.
Nespokojní
Ľavica a zelení (Ska Kellerová) hlásili, že ešte nie sme na druhom brehu, nemáme si gratulovať k prekonaniu krízy. Juh má stále problémy so zamestnanosťou mladých. Že to Grécko prežilo, nie je podľa nich výsledok, ktorým sa možno chváliť.
Komisii takisto vyčítali, že sa sústredila, aby vyšla v ústrety požiadavke ochrany hraníc a odvracania migrácie, menej už na pomoc vlastným občanom.
Slobodní (Bay a Farage) odkázali, že Komisia Britániu trestá, keď jej nechce umožniť prístup na spoločný trh, v podpisovaní dohôd o voľnom obchode s ďalšími krajnami – naposledy Japonsko – videli zase podkopávanie domácej výroby a poľnohospodárstva.
Konzervatívci (Ryszard Legutko) sa vrátili k traumatickému momentu, ktorý budú už navždy nazývať Merkelovej pozvaním. A pýtali sa, či Juncker nemal toto rozhodnutie zvrátiť. Pripísali mu zodpovednosť za debatu o kvótach, ktorá vraj zdržala to, aby sa Únia primárne sústredila na ochranu hraníc.
Spokojní
Najväčšie politické pochopenie našiel Junckerov výpočet zásluh v materskej strane ľudovcov, ale aj u liberálov a socialistov. To je mohutný politický prúd, ktorý si dokázal v práci Komisie odčítať svoj rukopis.
