Autor je učiteľ a spisovateľ
Čítajúc posledný blog Radovana Bránika, človek nechtiac začne uvažovať o tom, či má vôbec význam ešte sa tu o niečo snažiť. Potom mu za uchom zadžavocú deti a všetko je inak. Sám by už asi rezignoval dávno, pre ne však čosi robiť musí.
Inšpekcia po Bránikovom blogu preveruje ľudí z NAKA Čítajte Nechce si pripustiť, že by ich mal na prahu dospelosti vyháňať do sveta, pretože fakt, že to slovenskí rodičia robia už celé desaťročia, považuje za národnú tragédiu.
Sami s tým marazmom, ktorý je v skutočnosti horší, než sa zdá, nie sú schopní urobiť nič, tak pred ním chránia aspoň potomstvo. Choď preč, padaj a o návrate ani nerozmýšľaj! Vyháňajú deti za lepším, poškodzujúc tým najmä seba, pretože nie krajina, ale oni sami tu ostávajú bez vnúčat.
Bránik zatiaľ zverejnil iba prvý zo série blogov, takže úplné zhnusenie si treba šetriť na neskôr. Už teraz je to však dosť zlé na to, aby človeka napínalo. Deväťdesiate roky nikam neodišli, dokonca sa ani veľmi netransformovali.
Skorumpovaný systém východoeurópskeho strihu sa stal súčasťou západoeurópskej pospolitosti. A že sa mu v nej darí!
