Tie výročné stretnutia na konci leta vraj mali svoju atmosféru. Ľudia zo západnej Európy prichádzali do horského kúpeľného mestečka pri hraniciach so Slovenskom, aby sa pokúsili viac porozumieť, čo to tie krajiny na ceste k demokracii, neskôr nové členské štáty Európskej únie, vlastne chcú.
Z Bruselu a ďalších západoeurópskych metropol sa na ekonomické fórum do Krynice prichádzalo so snahou pochopiť myslenie štátov, ktoré nedávno porazili komunizmus, inšpirovať sa ich skúsenosťou s bojom za demokraciu, hovoriť o spoločnej budúcnosti. Mohli to byť pekné stretnutia, ale ja som ich už nezažil.
A to som v Krynici bol dvakrát.
Hlavným bodom diskusného programu počas mojej prvej účasti na fóre pred dvoma rokmi bolo stretnutie premiérov V4. O dva roky sa už premiéri ani neunúvali, najvyššou úrovňou boli ministri dopravy. Načo by aj chodili, veď ceny pre osobnosti roka si už v posledných rokoch postupne porozdávali a ani diskusie už nič nové neprinášali.
Orbán využíva V4 na svoje ciele, podľa slovenských politikov prináša výhody Čítajte Prestali chodiť aj ľudia z Bruselu. Myslenie štátov nechápu, alebo nechcú chápať, inšpirovať sa už nemajú v čom, keďže zo strednej Európy viac ako vízie budúcnosti prichádza nostalgické blúznenie o ochrane kresťanstva spred niekoľkých storočí.
Nie že by to nebola pravda, ale to sa od roku 1683 naozaj neudialo nič podstatné?
A hovoriť o spoločnej budúcnosti? To sa nikomu nechce, lebo sa to končí hádkou alebo mlčaním trápnym pre obe strany. Ak sa niečo nezmení, stredná Európe nebude mať s tou západnou spoločnú budúcnosť. Bude to budúcnosť dvoch susedov, ktorí sa síce naučili spolupracovať, ale nebude to budúcnosť spoločná.
To ma mrzí.
Rozchod s Úniou
V Krynici som videl diskusie o budúcnosti Európskej únie, kde sa slová o právnom štáte, liberálnej demokracii, ochrane ľudí bez ohľadu na ich vieru či pôvod, stávali naivnými predstavami rojkov zo Západu alebo v horšom prípade súčasťou stratégie výmeny európskeho obyvateľstva.
