Význam a presah správy o stave Únie znásobovalo, že bola posledná v podaní Jeana- Clauda Junckera. Krčila sa však v hlbokom závetrí Sargentiniovej obžaloby Maďarska, hoci – paradoxne – na tej i onej strane ideologického rozštepu EÚ sa interpretovala ako bilancia, testament predsedu EK.
Ešte aj keď autor, dopisujúci text nadránom pred vystúpením, takú ambíciu ani nemal.
Obsahovo správa potvrdila, že sľubu o „najpolitickejšej komisii", s ktorým do funkcie nastupoval, sa Juncker nespreneveruje ani v cieľovej rovinke. Dôraz na užšiu jednotu EÚ, ktorú artikuloval, niesol zreteľný rukopis presvedčeného eurofederalistu, ktorého svetonázor formovala skúsenosť rodného Luxemburska v historickom „sendviči“ medzi „obrami“ Francúzskom a Nemeckom.
