Vzápätí po páde Lehman Brothers by väčšina analytikov zaiste (s nadšením?) prijala scenár, že o desať rokov bude stav globálnej ekonomiky taký, aký je dnes. Zásadná otázka znie: Opodstatňujú temné očakávania budúcnosti z prelomu 2008/2009 tvrdenie, že zo svojej druhej najväčšej krízy vyšiel kapitalizmus napokon ešte dobre?
Desať rokov po Lehman Brothers sa črtá ďalšia kríza Čítajte Poctivé je povedať, že po desiatich rokoch to nikto nevie. Faktom sú slnečné dni svetového hospodárstva – či rast, či zamestnanosť, či inflácia. Záchranné balíčky v USA a „stabilizátory“ sociálneho štátu (podpory, dávky) v Európe nepripustili ani pomyslenie na sociálnu kópiu veľkej depresie z 30. rokov.
Mainstream je dnes viac-menej v zhode, že fiškálne balíčky a tlačenie peňazí (QE) boli kritické manévre, ktorými – nezľaknite sa – Obama zachránil kapitalizmus. Na rozdiel od 30. rokov, za silného ideologického odporu ("čo je zhnité, nech odpadne", hahaha, Husák) nepomáhať Wall Streetu stavil aj s Bernankem na dotovanie a stimuláciu ekonomiky (ktorej monetárna časť neskôr zľudovela ako „socializácia strát").
Problém je, že svet zavliekli do superštandardnej a nevídanej situácie, na akú niet precedensu ani teórie. A teda ani známe východiská.
