Autorka je psychologička a spisovateľka
Keď syn nastúpil do pražskej škôlky, pochválila ho pani učiteľka, zhodou okolností Slovenka, za to, že už nenosí plienky. "Šikovný Slovák!" povedala a všetci sme sa zasmiali.
Neskôr sa mi vybavila príhoda spred mnohých rokov z autoškoly. Auto s ešpézetkou Dunajskej Stredy nejakým spôsobom rozčúlilo môjho vtedajšieho inštruktora, ktorý si zanadával: "Jasné, nejaký dočasný Slovák!"
Myslím, že ani jednej z týchto drobností by som nevenovala pozornosť, keby ma raz jeden známy, Američan, neupozornil, ako rýchlo my Európania odôvodňujeme isté vlastnosti národnosťou. "V obchode zdržoval lakomý Čecháček." "Bol to typický Nemec." (Prípadne: "Jasné, fašista.")
Mnohokrát za tým nie je nijaký zlý úmysel, stojí však za pozornosť, s akou ľahkosťou prepájame ľubovoľné vlastnosti a pôvod ich nositeľa.
Často to skutočne nemyslíme zle, treba si však dať pozor, lebo k ublíženiam a krivdám tu nikdy nie je ďaleko. Najlepšie si to uvedomíme vtedy, keď sa sami staneme predmetom takéhoto dôvodenia. Doteraz si spomínam na ďalšiu príhodu, ktorá to ilustruje.
