Tesne pred minuloročnými vianočnými prázdninami dostali zamestnanci Inštitútu vzdelávacej politiky do poštových schránok správu o rozpustení ich pôsobiska. Vtedy sme si vraveli, že síce ministerka Lubyová môže na ministerstve robiť aj drastické zmeny, no počudovali sme sa nad takýmto spôsobom.

Potom sme sledovali ďalšie ukážky personálnej politiky nominantov SNS. Samotný riaditeľ RTVS Rezník tvrdil, že na konfliktoch záujem nemá, no šéfstvo telerozhlasu robilo presný opak. Ľudia bez vlastného kreditu s chuťou spochybňovali erudíciu a prácu svojich nových podriadených. A veľkohubo trúbili, že ich naučia konečne pracovať vyvážene a profesionálne.
Počuli sme ministerku Matečnú odkázať farmárom, ktorí si urobili cestu do Bratislavy, že nepoznajú zákony. Na stretnutie s ňou sa nedostali, prijal ich Danko v parlamente, aby tradične porozprával o tom, ako sa všetci máme "ukľudniť".
Dívame sa, ako národniari komunikujú nákupy na obrane: k informáciám nepustia nie že médiá, ale ani odbornú verejnosť a dokonca ani štátneho tajomníka Ondrejcsáka.
Strana, ktorá minulé leto rozbila eurofondovú výzvu pre vedu a výskum, sa nemôže čudovať, že dôvera k jej pôsobeniu na školstve je nízka. Tlačiť na to, aby ukázali a obhájili, čo a ako robia, je psou povinnosťou tých, ktorých sa to týka, opozície aj médií. Nie, nie je to "ich" rezort, aj keď ho majú v správe.