Desať rokov od svetovej vlny bankrotov, ktorá po dlhom období konjunktúry priniesla veľmi tvrdé pristátie, blížiacu sa reprízu prognózujú v mainstreame i na okrajoch ekonomickej teórie.
Významná rôznosť názorov sa začína až pri otázke, či pôjde o krízu takpovediac bežnú, akých kapitalizmus prežil niekoľko, alebo ešte zničujúcejšiu Lehman Brothers 2.0, čiže deň zúčtovania s dlhovým modelom fungovania ekonomiky a spoločnosti.

Nielen Banka pre medzinárodné platby, ale aj analytici rôznej ekonomickej viery pripomínajú, že miera zadlženia je globálnej ekonomike výrazne vyššia než pred Lehman Brothers.
Je ďaleko najvyššia v histórii, pričom štátne dlhy, ktoré sú toľko na tapete, tvoria len časť problému. Závratne rastú aj dlhy súkromné, paradoxne aj navzdory poklesu v USA.
Zdá sa čoraz možnejšie, že neortodoxné, resp. nekonvenčné opatrenia ako záporné úroky a kvantitatívne uvoľňovania síce zahnali príznaky, príčiny krízy však nielen prekrývajú, ale aj umocňujú.