Pracovných metód vniesla do slovenského politického života súčasná koalícia viac - lžou počnúc a zavádzaním spoločnosti tvrdením o zahraničnopolitickej orientácii zatiaľ končiac. Opozícia v tomto porovnaní zaostáva, hoci posledné rokovacie dni v NR SR naznačujú, že si osvojila ako jednu z pracovných metód vyslovovanie nedôvery členom vlády. Je zjavné, že jej úsilie nemôže byť momentálne korunované úspechom - už aj preto nie, že len nedávno odvolal premiér troch ministrov a teraz pustiť k vode ďalšieho jednoducho nemôže. Bol by to príliš jednoznačný signál o slabosti Mečiarovej tretej vlády. Napriek tomu by sa opozícia nemala vzdávať úsilia o personifikovanie súčasných slovenských problémov aj takouto cestou - napokon, nič iné jej neostáva, lebo systémovo (t. j. víťazstvom vo voľbách) riešiť dnešnú slovenskú biedu, nie je zatiaľ možné, a všetko úsilie o kultivovanie a demokratizáciu politického života naráža na tvrdošijný odpor koalície, ktorá sa buď mylne nazdáva, že má na požadované zmeny času dosť, alebo tým, že neberie upozornenia západných predstaviteľov vážne, sleduje zámernú izoláciu Slovenska od integračných procesov. A keďže ani žiadne námietky o protiústavnosti prijímaných zákonov nepadajú v NR SR na úrodnú pôdu, nezdá sa byť z hľadiska ovplyvňovania verejnej mienky ako nevhodné zosobňovať podiel jednotlivých ministrov na súčasných slovenských problémoch. Isteže, diapazón prostriedkov opozície musí byť oveľa širší (taktickou konkrétnou reakciou priamo v problémových miestach počnúc a strategickým zjednocovaním pravice končiac), avšak nemala by zanedbávať ani zosobnenie chýb v kultúre u ministra Hudeca, ktorý má toho na rováši nemálo, či vysvetľovanie príčin zvyšovania cien obilia a následne potravinárskych výrobkov, na čom sa podieľali rezorty ministrov Baca a už odvolaného Duckého - pri osvete slovenského obyvateľstva to nemôže byť na škodu. Tým skôr, že vplyvové možnosti opozície a koalície sú neporovnateľné.