Ako expert na slovenský politický fekalizmus však konštatujem, že Andelovi akosi dochádza dych. Veď iba nedávno jeho strana prišívala prezidentovi Kováčovi vlastizradu a samotný Andel pred novinármi prehlásil: "Pochopte, my ho nechceme vešať, ale nech sa zamyslí nad sebou."
Česká scéna si na toto show pestuje Sládka, lídra strany, ktorú si aj štandardná opozícia drží od tela. Na Slovensku je to inak. "Fekalisti" majú moc a v ich koaličnom rebríčku je pekná tlačenica. Keď ponecháme bokom insitného Ľuptáka, v čele sa držia Andelovi partajní bratia. Vďačným objektom ich vulgárnosti býva predseda KDH Čarnogurský. Predseda SNS Slota o ňom pred časom povedal, že "je taký farizej, že každý slušný kresťan ani len napluť nemôže naňho, pretože by to pre toho diabla bola príliš veľká pocta". V. Moric mu adresoval úvahu o Judášovi a dodal, že " rozdiel medzi tým Kristovým a týmito národnými je len ten, že ten Kristov Judáš sa obesil". Body do rebríčka usilovne zbierajú aj poslanci víťazného HZDS. Klasikov Hofbauera, Slobodníka či Smolca nechám sedieť na lavičke a dám príležitosť dáme, presnejšie povedané poslankyni Zelenayovej, ktorej predseda DS Langoš "pripomína obludu, ktorá ak by sa zmocnila Slovenska, umlčala by aj organy v kostoloch". A všetkých inšpiruje a povzbudzuje Mečiar. Beztrestná brutalizácia politickej kultúry je priamym návodom na brutalizáciu kultúry občianskych vzťahov a každodennej medziľudskej komunikácie. Keď je verbálna úroveň najvyššej politiky na úrovni staničného bufetu, kam sa má ešte prepadnúť staničný bufet? A ešte vážnejší je holý fakt, že surovosť je droga. Za posledné roky sme si tak zvykli na arogantný slovník relevantnej časti koaličných politikov, že primitivizmy v ich prejavoch už prestávame vnímať ako čosi neštandardné. Po tejto úvahe sa opäť isto dozviem, že špiním do vlastného hniezda. Odpovedám dopredu: nie, to sa nedá, hniezdo je po okraj plné špiny, ktorú ste do neho nanosili vy! Kto ho vyčistí, aby sa v ňom dalo normálne žiť?
