Nastúpená sála plná poslancov vládnej strany, predsedov štátnych úradov, veľvyslancov a vpredu drevený rečnícky stôl, ktorého umiestnenie v centre zvýrazňovala bielo-modro-červená trikolóra padajúca od plafónu až po zem.
Keď sa za drevený stolík pred piatimi rokmi 18. decembra postavil Robert Fico a oznámil svoju prezidentskú kandidatúru, stal sa posledným zo štrnástich ľudí, ktorí sa rozhodli uchádzať o najvyšší ústavný post v krajine.
Neprekážalo, že si dal načas. Hoci vraj išlo o jednomyseľné rozhodnutie predsedníctva strany, už týždne pred jeho formálnym schválením bolo jasné, že za Smer do prezidentských volieb nastúpi Fico z pozície úradujúceho premiéra. A všetko okolo vrátane pompézneho eventu bolo súčasťou premyslenej predvolebnej kampane.
Ako je známe, v prezidentských voľbách neuspel. A o štyri roky neskôr sa musel po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj na základe výzvy svojho vtedajšieho rivala, súčasného prezidenta Andreja Kisku, porúčať z kresla premiéra.
V nedeľu svoj úmysel kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách oznámila už štrnásta kandidátka, bývalá markizáčka Gabriela Drobová, čím doplnila plejádu postavičiek, ktoré sekundujú tým zhruba štyrom či piatim reálnym kandidátom.
Smer si opäť dáva so svojím prezidentským kandidátom načas. Oproti situácii spred piatich rokov, keď s oznámením len vyčkával, dnes naozaj nevie.

Na sto percent
Bolo by zbytočné rozoberať ľudí, ktorí už definitívne povedali, že kandidovať nejdú. Keby v politike žiadne definitívne nebolo až také definitívne, ako na začiatku vyzerá. A tak absolútnu istotu dnes môžeme mať iba u dvoch.