Hovoriť pri kauze päťdesiatich sýrskych sirôt - Česko ich neprijme - o Babišovom antihumanizme by znamenalo, že sme sa dali rozptýliť od podstaty. Tá je, že obyčajne praktický Babiš sa dal na orbánovské ideologické chodníčky.

Inak si nevieme vysvetliť, prečo by jednoducho na návrh europoslankyne Šojdrovej neprikývol.
Tým by mal vybavenú dobročinnosť a podobne ako svojho času Ficova vláda, by sa na tento jediný príklad donekonečna odvolával.
Počuli sme predsa Fica omieľať, že Slovensko je z obliga, lebo „umylo a nakŕmilo“ utečencov v Gabčíkove a potom ich poslalo Rakúšanom, ktorí si ich u nás len odložili. Vďaka tomu – a asýrskym kresťanom v Humennom – sa krajina vyhla žalobe a spomedzi Visegrádu si zachovala kukuč tých krajších.
Babiš sa len nedávno nanosil do zahraničnej politiky a už radí kade-tade, európskym lídrom odkazuje, čo majú robiť. Do istej miery to svedčí o Babišovom inštinkte pre moc.
Uvedomuje si, že ak chce vyzerať rozhodne a kompetentne na domácej pôde, musí robiť takéto gestá aj smerom von.