Autor je teológ a spisovateľ
Občas sa stretneme v textoch konzervatívne ladených autorov s myšlienkou, že kdesi v minulosti pôsobil na ľudské spoločenstvo princíp jednoty, nedeliteľnosti a že v tých časoch, pod ktorými rozumejú jedni feudálne náboženské diktatúry, iní boľševický experiment, bol svet zrozumiteľnejší a usporiadanejší.
Hovoríme o časoch a režimoch, v ktorých stála náboženská jednota pred krížovými výpravami proti katarom a husitom na vrchole organizácie metafyzického života, o časoch, keď Hitlerova jednota nemeckého národa pôsobila na Nemcov ako toluén na deti z osád, o časoch, keď jednotná kandidátka Národného frontu spájala sovietizujúce krajiny v ich zvrátenom úsilí o antropoforming ľudskej psyché.
Tisov blahobyt
Zatiaľ čo túžbu po návrate fikcie socialistickej jednoty s jeho pevne stanoveným cenovým a ideovým kánonom môžeme vysvetliť spomienkovým optimizmom, v prípade tých, ktorí vyzdvihujú ako príkladné také obdobia dejín, ktoré sami a dokonca ani ich rodičia nezažili, musíme pre pochopenie zájsť ďalej, k štúdiu náboženských a spoločenských mýtov.
Kdesi uprostred sa nachádza prechodná generácia tých, ktorí napríklad u nás obdivujú režim slovenského štátu, no nie cez vlastné, ale iba sprostredkované spomienky na údajné obdobie blahobytu a podobne.
Táto skupina stojí čiastočne mimo dnešnej úvahy, pretože sa okrem svojho problematického vzťahu k vlastnej identite nedokázala zartikulovať ani vo vzťahu k problematike jednoty a nedeliteľnosti, o ktorej je reč.
Ako sa už občas politikom stáva, pod vplyvom sentimentálnej memoárovej literatúry sa im zamarí, že by aj oni mohli byť Churchillom alebo Máriou Teréziou, stať sa zjednotiteľmi krajiny na spôsob Garibaldiho v Taliansku alebo aspoň ich obnoviteľmi ako v prípade zjednotiteľa Nemecka Helmuta Kohla.
