Bolo len otázkou času, kedy vlna odhalení – Austrália, Írsko, Spojené štáty – otvorí aspoň jedny ústa aj na Slovensku. Netrvalo to dlho. Napokon tému netreba Slovákom predstavovať a mienka sa zdá pevná v tom, že obťažovanie a zneužívanie detí duchovnými je kardinálne – doslova – fuj.

Kým sa hovorilo o dianí na iných kontinentoch, zachytili sme aj z cirkevných kruhov kritiku a odsúdenie. Iniciatívu zhora – od biskupov – sme príliš nečakali, skôr sme tušili, že aj oni vyčkávajú, čo bude a či to zase prehrmí.
Ak by sa začali ozývať samotní veriaci cez svoje organizácie, boli by sme úprimne prekvapení. Pretože doteraz sme videli kresťanský aktivizmus len v témach, ktoré šli paralelne s náukou cirkevných autorít - referendum "o rodine" či pochody za život. Zdalo sa, že kam nemôže cirkev politickou cestou zhora, pošle aktivistov.
Keby teraz z tohto aktivistického prostredia vyštartovali ľudia, že si želajú uistenie o tom, že sa urobí náprava a potrestajú vinníci, presvedčili by nás, že nie sú len zdaním občianskej spoločnosti.