Autor je štátny tajomník Ministerstva obrany SR.
Tento článok je pokusom o hlbšiu analýzu strategických záujmov Slovenska s výhľadom do strednodobej budúcnosti. K základným záujmom, ktoré determinujú všetky ostatné, patria tri.
Po prvé, základná bezpečnosť a nezávislosť Slovenska, čiže bezpečnosť od vonkajších vojenských a nevojenských hrozieb. Po druhé, zachovanie demokratického zriadenia, právneho štátu a trhovej ekonomiky zabezpečujúcej prosperitu a rozvoj obyvateľstva. Po tretie, príslušnosť k západnému svetu, v inštitucionálnom vyjadrení členstvo v NATO a Európskej únii.
Z týchto troch základných strategických záujmov vyplývajú ďalšie, ktoré ich rozvíjajú do konkrétnych politík a zabezpečujú ich realizáciu.
Z tohto pohľadu členstvo v EÚ a NATO nie sú samoúčelné. Nielen samotné členstvo, ale efektivita organizácií i naša schopnosť a ochota konať ako spojenec je kľúčová, spolu s jednotou týchto organizácií a ich členov v základných civilizačných a strategických veciach.
Jednota je devíza, ktorá je nenahraditeľná a zvlášť vzácna pre menšie štáty. Nejednotné inštitúcie nedokážu zabezpečiť základnú funkciu, čiže byť strategickým dáždnikom zraniteľnejších.
V súvislosti s Úniou by u nás pomohla zmena mentálneho nastavenia nevnímať EÚ ako bankomat, ale ako mierový projekt pre Európu a náš civilizačný maják. V súvislosti s NATO zase mentálna zmena z „my nepotrebujeme armádu, však NATO nás ochráni", na „my sme NATO".
Model 19. storočia malých poškodí
Vzhľadom na obmedzený ekonomický, politický a vojenský potenciál Slovenska, členstvo v efektívnych a vierohodných bezpečnostných a politických organizáciách figuruje ako základný rámec pre civilizačný rozvoj, ale aj ako multiplikátor nášho vplyvu minimálne na európskej úrovni.
Kľúčovým politickým princípom by malo byť "zasieťovanie" Slovenska v týchto organizáciách. To znamená, byť účastníkom a zároveň byť vnímaný ako účastník, v toľkých kľúčových politikách a stratégiách EÚ a NATO, ako je to len možné (je totiž lepšie sedieť pri stole a kultivovane hovoriť do rozhodnutia, ako bezvýsledne kričať cez okno dovnútra).
