I keď V. Mečiar doteraz vždy ukazoval ostatným predsedom strán, ako sa vyhrávajú voľby, HZDS nikdy nedosiahlo ani len obyčajnú, nieto kvalifikovanú väčšinu v parlamente. Teda 76 alebo 90 poslancov. A zrejme už ani nedosiahne. Skutočne nie je ľahké vládnuť s takými osobami, akými sa obklopil, ktorým nedôveruje, ktorých kontroluje a preveruje. Je to vlastne paradoxné, ale - obrazne povedané - V. Mečiar je v skutočnosti ministerským sluhom a nie ministerským predsedom, pretože musí vykonávať prácu aj namiesto ministrov. Potom stavia na totalitné mocenské nástroje ako SIS či generálny prokurátor, odkázané výlučne na jeho vôľu, ktorú posilňuje zárukou nemožnosti ich trestného stíhania.
Fórum Zachráňme kultúru nie je významné najmä tým, že žiada odvolanie ministra kultúry Hudeca, ale skôr tým, že sa v ňom spojili verejne známe osobnosti slovenskej spoločnosti. A dokázali sa spoločne postaviť na odpor proti ministrovej svojvôli. Je preto veľmi významné, že R. Sikora, M. Paštéka, O. Laubert či divadelný súbor Stoka sa odmietli podieľať na akciách, konaných pod záštitou ministra Hudeca aj v zahraničí. Mimochodom, francúzske riešenie, podľa ktorého sú obrazy slovenských umelcov síce vystavené, ale spolu dodatkom protestu voči Hudecovi, je typicky francúzsky noblesné a úderné - namiesto sekery kord. Títo umelci navyše, i keď bez slov, svojím činom pomenovali zreteľne aj konanie svojich kolegov, ktorí kupčia so svojou popularitou a vábia tak na mítingy koalície aj ľudí, ktorí by inak neprišli.
