SME

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

(Zdroj: Alfred Fried Photography Award 2018/Anna Boyiazis)

Moja prateta nám rozprávala príbehy miestnych ľudí, ktorými lomcovali drámy, vláčili nejakú ťažkú kliatbu alebo prišli o zdravý rozum. Občas, keď sa jej rozprávanie ťahalo dlho do noci a ona sa unavila, uťala príbeh slovami: Nepoviem vám viac, lebo niektoré tajomstvá môžu zabiť rozprávača.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pamätám si strach a vzrušenie pri predstave, že príbeh môže mať takú moc. A môže si vypýtať takú vysokú cenu: život. Boli to sedemdesiate roky v malej dedinke na južnom Slovensku.

Keď nášho brilantného, ale nadovšetko skromného kolegu Jána Kuciaka popravili na mafiánsky spôsob, tak ostal len strach. Hlboký a bez raňajšej úľavy. Smrť rozprávača príbehov sme zrazu cítili príliš blízko, v kostiach. Bol február a rok 2018. Nebola to vojnová zóna. Bolo to Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

My novinári, fotografi, dokumentaristi, advokáti slobody tlače sme oveľa viac než len rozprávačmi príbehov. Naše príbehy nevznikajú, aby zabávali. Vznikajú, aby oddelili pravdu od klamstva, fakty od fikcie, dobro od zla, demokraciu od autokracie, prejav ľudskosti od neľudského zaobchádzania, službu verejnosti od populizmu, právny štát od štátu mafiánskeho.

Nie sme zabávači

Ozývame sa v čase, keď mocní cynicky mažú hranice medzi týmito kategóriami. V časoch, keď populisti ochotne obetujú demokratické hodnoty na oltár svojich mocenských ambícií. Sme tu, aby sme pripomenuli ľuďom, že demokracia a mier nie sú doživotnými garanciami. Aby pochopili, že hrozba, ktorá rozkladá tieto hodnoty, často prichádza zvnútra našich krajín. Neohrozuje nás cudzia mocnosť alebo nepriateľská armáda.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sloboda tlače a sloboda slova sú často prvou obeťou ťaženia autokratov na prebratie absolútnej moci. A tým často aj novinári.

Je dôležité, aby sme ocenili prácu ľudí, ktorí nám neúnavne pripomínajú, že esencia demokracie neunesie deformácie a miestne variácie, ktoré majú slúžiť autokratom, oligarchom, skorumpovaným lídrom a populistom.

Cena Alfreda Frieda nadobúda ešte väčší význam v časoch, keď politici nazývajú nepriateľmi národa ľudí, ktorí kričia, keď vnímajú hrozbu deformácií.

Politici podnecujú útoky

Erdogan, Trump, Putin, Orbán a politici s podobnou DNA nazývajú kritických novinárov, akademikov, umelcov a ľudí, ktorí nabádajú spoločnosť, aby sa držali demokracie, zradcami, zapredancami cudzích mocností a rozkladačmi národných identít. Hovoria, že ich práca je klamstvo alebo fejk.

Bývalý premiér Robert Fico nazval novinárov protislovenskými prostitútkami a slizkými hadmi.

Tento trend je oveľa vážnejší než len strata politickej slušnosti. Agresívna rétorika politikov v skutočnosti dáva licenciu na nenávisť k novinárom a taktiež potenciálne útoky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Popritom v mnohých krajinách novinári sú poslednou líniou boja za demokraciu. A často riskujú životy.

Osudová práca

Cena The Alfred Fried Photography Award je dôstojné miesto, aby sme si pripomenuli novinárov, ktorí prišli o svoj život, či už počas svojej práce, alebo pre dosah, aký ich práca mala.

Vzdávame úctu novinárom, ktorí zomreli, aby nás posilnili a obohatili príbehmi a informáciami. Vďaka týmto informáciám môžeme robiť lepšie rozhodnutia a môžeme kontrolovať mocných, ktorí tak ochotne zabúdajú, že oni sú služobníkom verejnosti, a nie jej pánom.

Minulý rok bolo zavraždených minimálne 90 novinárov, podľa Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI).

Najsmrtiacejšou krajinou bol Afganistan, kde ich svoju prácu zabili štrnásť novinárov. Tesne nasleduje Mexiko s trinástimi zabitými novinármi, uzurpujúc si smutný titul krajiny, kde je najnebezpečnejšie byť novinárom. Spojené štáty nasledujú po Indii a Sýrii so siedmimi novinármi.

Temná štatistika tentoraz zahŕňa aj dve krajiny Európskej únie s vraždou Daphne Caruana Galizieovej z Malty a Jána Kuciaka zo Slovenska. A my si uvedomujeme, že nielen vojnové zóny alebo krajiny drogových kartelov môžu byť osudové pre novinárov.

Podľa štatistík IPI, tridsaťjeden vrážd sa stále vyšetruje s nejasnou nádejou na potrestanie páchateľov.

Každá krajina, v ktorej zavraždia novinára, sa ocitá na križovatke. Potom je to na občanoch týchto krajín, aby sa rozhodli, v akej krajine chcú žiť; či pochopili, že každým jediným útokom na novinára sa oslabuje ich schopnosť kontrolovať mocných.

Keď novinárov vraždia, tak umlčujú hlas, ktorý sa pýta v mene občanov krajiny. A tak je umlčiavaný ich vlastný hlas.


Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej odznel 20. septembra v rakúskom parlamente na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


SkryťZatvoriť reklamu