SME

Z Ruska ma vyhnal Putin, z Lidoviek Babiš (píše Petra Procházková)

Obliehanie Babišom som nevydržala.

Groznyj, rok 1994. (Zdroj: Foto: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka bola dlhoročnou redaktorkou Lidových novin

Ešte dvadsať metrov a skok do krovia. Tu som pár minút v bezpečí. Tak trochu sa štylizujem do hrdinky dobrodružných filmov. Niekto niekde vystrelí, a ja sa nebojím. Čakám, až bude čistý vzduch. Potom zase vyrazím.

Nepozorovane prenikám kordónom policajtov a už sme v obkľúčenom tábore vzbúrencov. Vo vrecku mám zopár cukríkov, blok, dve perá a škatuľku cigariet. Tie sa v parlamente minuli. Inak je tam všetko.

Jedáleň na jednom z najvyšších poschodí je síce dostupná len po schodisku, ktoré ostreľujú, zato je v nej všetko zadarmo. Aj vodka. V neobmedzenom množstve. Nejde však elektrina a netečie voda.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obliehanie má stredovekú podobu – čaká sa, kým sa utopíme vo vlastných výkaloch, ktoré sa hromadia na toaletách, a minie sa nám jedlo. Poslanci však mali také zásoby, akoby obliehania čakali.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Obliehanie ruského parlamentu

Je september 1993, Moskva. Som v Rusku presne rok. Ešte neviem ani toľko ruských nadávok, aby som bola plnohodnotnou členkou novinárskej komunity. Toto je moja prvá reportáž z frontovej línie, priamo uprostred mesta.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sily verné prezidentovi Jeľcinovi útočia na budovu parlamentu plnú poslancov smútiacich za komunistickým režimom a snažiach sa proti tankom bojovať s narýchlo vyrobenými výbušninami a ručnými zbraňami.

Je jedno, kto má pravdu. Som novinárka a mojou povinnosťou je písať o tom, čo vidím. O nešťastí, utrpení, bolesti a zrade bez ohľadu na to, aký má obeť politický kabát.

Robím to potom ďalších 25 rokov. Vtedy som sa však prvýkrát objavila s vojnovými textami na prvej stránke Lidových novín. Tento pondelok bol v rovnakom denníku môj článok naposledy.

Presne štvrť storočia. Bola to prvá bojová úloha v mojej novinárskej praxi. Prvýkrát som sedela v budove, na ktorú strieľal tank. A dnes, 24. septembra 2018, som opäť pod paľbou. Výčitiek, mučivého rozhodovania i vlastných pochybností.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5HZ8 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

Autorská strana

Kto a čo tu vlastne riadi? A aký je plán a na základe čoho? Kto bude viesť koalíciu, vládu, krajinu?

To, čo sa od atentátu deje, nedáva zmysel a niekto by to už hádam mal povedať.


256
Súvisiace témy: Andrej Babiš
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kreslí Mikuláš Sliacky.


2
Nataša Holinová

Súdy môžu očakávať ďalšie útoky vládnej moci.


10
Jakub Filo

Zoberme si na pomoc paradox tolerancie.


15
Peter Tkačenko.

Prezident môže ukázať, že mu aspoň na niečom záleží.


5
SkryťZatvoriť reklamu