Spor Filipa Rybaniča na prvý pohľad pôsobí ako banálne prezradenie bankového tajomstva, otvára však veľkú a v podstate večnú dilemu – možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?
Pri pohľade na Roberta Kaliňáka v sebe málokto nájde toľko veľkorysosti, aby povedal, že aj on si zaslúži ochranu súkromia.
Zvlášť, ak uvážime, že Smer sa žiadnymi tajomstvami neobmedzuje (Matovič s Kiskom dosvedčia).
V tomto zmysle súd v politicky nesmierne citlivej kauze rozhodol šalamúnsky – Rybaniča síce uznal vinným, ale vymeral mu najnižší možný trest a vďaka tomu mohol dostať podmienku. Na jednej strane teda vinníka odsúdil, na druhej ho ušetril väzenského mundúru.
Rybanič na túto hru nepristúpil a chce sa domôcť oslobodzujúceho rozsudku. Snaha preukázať nevinu, je na jednej strane sympatická, na strane druhej to ešte môže trpko oľutovať.
