zkov, v ktorých rámci sú rozpracovávané politické strany, odbory, rôzne osobnosti a spoločenské organizácie. Zverejnenie týchto informácií v sebe nesie niekoľko dôležitých atribútov:
Opäť sa potvrdilo, že SIS nie je tajná. Zodpovednosť za to nesú najmä jej riaditeľ I. Lexa a hlavný mozog celej služby - šéf kontrarozviedky - Jaroslav S. Pod ich vedením totiž SIS nielenže pôsobí nad rámec zákona, ale ho aj porušuje. To je jedným z hlavných dôvodov, prečo dochádza k takému úniku informácii, ako je toho verejnosť svedkom od nástupu Lexu do svojej funkcie. Založenie operatívneho zväzku Uno je ďalším dôkazom o politickej úchylnosti súčasnej vládnej moci. SIS už vyše roka odmieta podávať informácie hlave štátu, tak ako je to ustanovené v zákone, a svoje povinnosti si plní iba voči vláde. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto plnenie povinností nie je v prípade I. Lexu motivované zákonom, ale politickou lojálnosťou k premiérovi V. Mečiarovi. V tomto zmysle SIS prestala plniť funkciu ochrany záujmov štátu a jeho občanov a stala sa politickou špionážou vládneho HZDS.